Bývame v malom byte v paneláku, kde našlo svoj domov množstvo rodín strednej triedy. Lenže členovia rodiny Felis domestica, ktorým sa naša bytovka tiež zapáčila, v značnom počte prevyšujú počet členov rodiny Homo sapiens. Tieto štvornožce so zaťahovacími pazúrmi, chvastajúce sa svojimi príbuznými z vidieka – levmi, tigrami, rysmi a ocelotmi, sa v našom susedstve neboja nikoho. Vzrastajúca mačacia populácia, ktorá disponuje deviatimi životmi, lezie každému hore krkom, no mnohí ju tiež berú ako komické odľahčenie v živote.
Mačky z našej ulice si prísne vymedzili svoje teritóriá. Lapači hlodavcov z prízemia, prvého a druhého poschodia veľmi nevystrkujú pazúriky, až na vpády do kuchyne za vidinou plného brucha, kedy prekračujú svoje hranice. Terasa patrí výhradne mladým a niekedy ju využívajú aristokrati z bývalého Siamu na očistu tela a opaľovanie. Pár kocúrov si dokáže nájsť pohodlný kútik na šlofíka na miestach, kde sa obyčajne nezmestí už ani chlp, ako napríklad v strážnikovej búdke, kde toho chudáka prichytia tiež spokojne priasť. Boh tie mačky obdaril dvoma hrtanmi, jeden na pradenie, druhý na mňaukanie. Pri špeciálnych príležitostiach sa obyvatelia bytovky stávajú (ne)dobrovoľnými poslucháčmi koncertu nočného orchestra, ktorý mačací sopranisti oduševnene hrávajú.
Niektorých obyvateľov rozčuľuje, keď im tie sivé šelmy robia neporiadok. Keďže však škriabu ako kocúr, nikto ich sťažnosti ešte nevypočul. Militanti z paneláku sú presvedčení, že mačky by mohla presvedčiť o ich nenávratnom odchode ich vzdialená príbuzná, deväťchvostá mačka. Pacifisti sú nerozhodní a nateraz zaujali vyčkávací postoj. Zatiaľ nevieme, kto sa nakoniec odváži do jamy levovej.